Smútok a žiaľ sú veľmi častou a dôležitou príčinou chorôb. Je to preto, že tieto pľúcne emócie vyvolávajú úbytok Qi, doslova ju požierajú.

Smútok/Bei – spôsobuje v našich životoch strata, akou je úmrtie v rodine, rozpadnuté vzťahy alebo odlúčenie. Vďaka tejto emócii sa stávame negativistickí a uzavretí. Takto sa pomyselne chránime pred ešte väčšou stratou/ublížením.

Naše emócie sú vlastne pohybom našej Qi/energie v tele. Sú tu od toho, aby nás nejako chránili. Ak nás už postihlo hocičo, je dôležité si to odžiť.

Pri smútku je to tak, že energia sa doslova vytratí a my nevládzeme fyzicky ani psychicky. Chceme byť sami, uzatvárame sa do seba, nekomunikujeme, nechceme rozvíjať nové veci. Postihla nás strata a to dvojitá. Prišli sme o podporu z vonkajšieho sveta v podobe milovanej osoby, ale i z vnútra, o našu životnú energiu/Qi.

Smútok je emócia, ktorú si definitívne musíme odžiť. Telo potrebuje nejaký čas, aby začalo produkovať novú Qi. TČM hovorí o 40 dňoch, kedy by sme sa s touto emóciou mali vysporiadať. Dovtedy to je neutrálna emócia. Potom sa začnú misky váh preklápať. 

Smútok a žiaľ vyčerpávajú Qi, avšak po určitom čase vedú k jej stagnácii. Stagnujúca Qi  nepostihuje iba pečeň (tá v tele spriechodňuje), pri emocionálnych problémoch ide hlavne o srdce a pľúca. Stagnujúca pľúcna Qi postihuje hrudník a prsia. A ak tento stav trvá neprimerane dlho, môžu začať v prsiach vznikať rôzne zhubné a nezhubné hrčky. Podobný problém dokáže vytvoriť aj stagnujúca pečeňová Qi. Toto je však častejšie.

Nevyjadrený smútok môže „sadnúť“ aj na obličky. Ak je smútok zadržovaný a nevyplakaný, tak tekutiny nemôžu vychádzať von a takto sa porušuje rovnováha metabolizmu tekutín v obličkách.

Hovorí sa, že čas všetko zahojí a vylieči. V mnohých okrídlených frázach je neskutočne veľa pravdy. Straty nás doslova uzemňujú, chcú, aby sme zastali a nazbierali dostatok novej sily. Ak nepočúvame tento vnútorný pocit a snažíme sa ho prebiť, prepracovať, vybehať…, pretože nás vlastne náš smútok obťažuje a nevieme si s ním rady, zarábame si na problém. Je to taká vnútorná schizofrénia, keď telo nemá energiu, ale hlava velí niečo iné.

Druhou pľúcnou emóciou je skľúčenosť/You. V tele spomaľuje obeh Qi a krvi, narušuje funkciu pľúc. Skľúčenosť a spomalenie nás ruka v ruke dovedú k úzkosti. Nepochopenie a neodžitie si emócie smútku zapríčiňuje depresie.

Smútok je na človeku vidieť. Neusmievame sa, máme sklonenú hlavu a zhrbené plecia, utápame sa v spomienkach, sme uľútostení…

Jednou z úloh pľúc je distribúcia Qi po organizme. Keďže emócia smútku/žiaľu/skľúčenosti vyčerpáva Qi, ktorá sa vytráca a tým sa spomaľuje aj pohyb krvi, vytráca sa aj Qi z ďalších orgánov.

Nedostatok Qi pľúc sa prejavuje krátkym dychom (nemožnosťou poriadne sa dodýchnuť), kašľom (zhoršuje sa pri námahe), celkovou slabosťou a únavou, častým vzdychaním, plačlivosťou, slabým hlasom a nechuťou rozprávať sa, spontánnym potením, ale i chladom (studené ruky, trvalá vodnatá nádcha, neustála kvapka vody pri nose), stiesneným hrudníkom.  Smútok a žiaľ spôsobujú prázdnotu krvi, čo môže spôsobiť až zástavu menštruácie.

Pľúca ukrývajú dôstojnosť a poctivosť. Dôstojnosť môžeme vnímať ako našu integritu, sformované, zrovnané názory na svet a následný pocit, že najväčšiu hodnotu má pre nás poctivé jednanie. Máme už skúsenosti a vieme, že stratu vnútornej rovnováhy nevyvážia žiadne poklady sveta.

K pozitívnym prejavom zdravých pľúc patrí aj čestnosť. Tá vychádza z dôstojnosti a poctivosti. Z nej sa rodí aj sebaúcta. K negatívnym prejavom oslabených pľúc patrí už spomínaný smútok, žiaľ, beznádej, úzkosť, zúfalstvo, bolestínstvo (neustále fňukanie a precitlivenosť), sklamanie a hanba.

Hanba je veľmi dôležitý emočný stav. Nemáme ju radi a neustále ju prekrývame. K nej sa často pripája strach, ktorý doslova neznášame a snažíme sa ho pred svetom skryť. Sú to dva pocity/emócie, ktoré si nesieme z detstva. To sú tie posmešky, ktoré sme si museli odtrpieť, a pri ktorých sme sa báli, kto ich kedy zase na nás vytiahne a my sa budeme cítiť trápne. To sú všetky tie situácie, kedy s úsmevom zhadzujeme naše deti, aby sme ich motivovali k lepším výkonom…Neznášali sme to už od mala, niet sa čomu čudovať, že to nechceme zažívať ani v dospelosti.

Strach a hanba sú u mnohých z nás primárne emócie, sú ukryté kdesi v našej hĺbke duše a my neustále hráme divadlo, len aby si niekto niečo nevšimol. A tak sa pretvarujeme a štylizujeme do rôznych polôh, ktoré majú primárne chrániť naše vnútro. Sem niekde patrí aj tréma, ktorá vychádza z hanby. Aj za ňou treba hľadať našich rodičov, ktorí na nás neprimerane tlačili…

Vety typu, no je tam toho, prežili sme to my, prežijú to aj naše decká, tiež nie  sú správne. Deti sú čoraz citlivejšie na všetku tú negativitu vôkol nás. Vibračne sú kdesi úplne inde ako my pred desiatkami rokov. Musíme byť preto obozretnejší, pretože Zhi Shen si na tú pomyselnú tabuľu zapisuje takmer všetko zlé, lebo to zraňuje a tie vzorce sa počas života ťažko prepisujú.

Skľúčenosť/You sú aj výčitky s pocitom previnenia. Skľúčený človek je pomalý s plnou hlavou a srdcom starostí (tie sa prekrývajú so slezinou). Vyčerpáva sa aj yin pečene, čo vedie k duševnej zmätenosti, depresiám, či neschopnosti plánovať si život.

Smútok pôsobí proti hnevu a radosť pôsobí proti smútku.