V rámci tradičnej čínskej medicíny sa zdravie rovná rovnováhe. Jej porušenie je cesta k chorobe. Následná liečba je potom hľadanie a cesta k novej rovnováhe.

TČM nachádza obrazy choroby a hľadá príčinu, prečo k tomu došlo.  Ale pomenovať iba stav nerovnováhy (súčasný stav) nestačí. Je dôležité pochopiť príčinu, nájsť dôvod, prečo došlo k stavu nerovnováhy a tú zmeniť. Iba tak sa dá zabrániť recidíve.

Niekomu stačí ak odídu iba príznaky choroby. Ďalší chce viac, chce dôjsť k úplnému zdraviu. Preto je veľmi dôležité, aby sme poznali cieľ, kam sa chceme dopracovať. Tú cestu si totiž musí prejsť každý sám, nie je to na krátko a nie je to ani jednoduché…

V predchádzajúcich článkoch som vám poskytla iný pohľad na naše fyzické telá. Čítali ste  (pre niekoho možno)  „neuveriteľné“ veci o fungovaní našich orgánov, ktoré sú v područí ich vlastných duší a zároveň domovom jednotlivých emócií.

Je veľmi dôležité nejako zrozumiteľne uchopiť túto problematiku, pretože bez symbiózy nášho vedomia a „duší“ neexistuje rovnováha. Už sme sa mnohokrát presvedčili o tom, že keď nie sme fyzicky v poriadku, nemáme ani náladu. A naopak, ak nás psychicky niečo trápi, skôr či neskôr sa to materializuje aj na fyzickom tele.

Naše psychické problémy vypovedajú o tom, že náš Zhi Shen nie je v pohode. Všetky emócie vždy ovplyvňujú srdce, pretože je v konečnom dôsledku zodpovedné za všetko, čo sa v našom tele deje. Emócie sú teda neskutočne dôležitou súčasťou nášho života, pretože stoja na počiatku takmer všetkých našich trápení.

V skratke by sa dalo povedať, že za to môžu naše presvedčenia/Xun Xi, ktoré sú veľkými písmenami zapísané na našej „tabuli“ poznania. Sú to vzorce/pravidlá, ktoré nám vštepovali už od mala, ale ku ktorým prichádzame aj vďaka významným a traumatickým zážitkom počas života.

Najzávažnejšie a najsilnejšie emócie a energie sú ukryté za odmietnutím, opustením a zradou.  Práve pre tieto emócie si naše telo vytvorí obranný mechanizmus, ktorý aspoň na chvíľu prekrýva dominantnú emóciu smútku a strachu, ktorá pramení z týchto troch aspektov.

Pre rovnovážny život je kľúčové ako máme popísanú našu „tabuľu“, aký je náš hodnotový systém. Čo všetko nám tam rodina, okolie, škola, spoločnosť implantovali a čo sme si do našej duše zapísali. Pomôžem si citátom: „Život je divadlo. Vieme ale, čo a prečo sa hrá?“ Pochopíme to, keď si  rozkryjeme naše adikcie a prekrytia, ktorými maskujeme naše emočné zranenia z nášho odmietnutia, opustenia a zrady.

Zhi Shen pôsobí na našu Qi. Telo je teda ovplyvňované jeho činnosťou a aktivitou. Duch Zhi Shen sa skladá z informácií, prežitých udalostí, toho, čo sme sa naučili…a najlepšou školou mu je život sám. Tieto informácie,  tzv.  vzorce z „tabule nášho života“ prekrývajú Yuan Shen (naše pôvodné vedomie) a často sa spájajú s určitou emóciou.

Najviac emočných „záťaží“ si nesieme z detstva. Pojem „bezstarostné detstvo“ vlastne ani neexistuje. Spomeňme si len, koľkokrát sme boli odmietnutí, keď sme sa chceli s rodičmi hrať. A aké slová sme pri tom počúvali….nemám teraz čas, neotravuj, zatvor dvere, daj mi chvíľu pokoj, som unavený, nevidíš že pracujem… Dieťa sa s týmito hláškami musí nejako vyrovnať. Z tohto odmietnutia si berie informáciu, ktorú si dáva do svojho hodnotového rebríčka…teraz nemôžem vyrušovať, lebo rodič má prácu a zarába peniaze, ja som vlastne nepodstatný a musím vydržať. A keď sa táto situácia opakuje často, tak sa z toho stane presvedčenie podfarbené emóciou. Najčastejšie sa s odmietnutím spája poníženie a vytvára sa emócia hanby, ktorá narúša neskôr sebaúctu.

Alebo ďalší príklad. Pri vete nemám teraz na teba čas vznikne presvedčenie, že dieťa môže byť vlastne rado, že tam s rodičmi je. Že to, čo robí, je úplne bezvýznamné v porovnaní s tým,  čo robí otec s mamou.  Celé je to podfarbené emóciou smútku a vznikne z toho presvedčenie – som menejcenný, každý ma odmieta.

Poďme však z detstva do dospelosti. Všetci chceme byť šťastní a úspešní. Smútok nechce vedome nikto z nás často prežívať. A tak na presvedčenie som nezaujímavý a nepodstatný, ktoré na seba viaže emóciu smútku, si vypestujeme ochranný vzorec. Ochranný vzorec je emócia. Emócie sa však znovu obaľujú iba emóciami. Presvedčenia sa prekrývajú poučkami, ktoré sa naučíme a používame ich v momente, keď potrebujeme prekryť bolesť z ďalšieho odmietnutia a poníženia.

Smútok a bolesť z odmietnutia býva často prekrývaná alkoholizmom, konzumáciou sladkostí, nakupovaním, ale aj slniečkárstvom, prehnanou charitou, hraním klauna pred ľuďmi či adrenalínovými zážitkami.

Prekrývanie strachu z opustenosti a odmietnutia v človeku spúšťa rôzne fóbie (klaustrofóbia, arachnofóbia…). Jednoduchšie sa nám predsa hovorí o nejakých fóbiách, ako o tom, že sa bojíme, že nás niekto odmietne a opustí.

Každý z nás je iný, netušíme, čo si nesieme z detstva. Už len obyčajný telefonát, keď nás niekto volá napríklad na kávu  a my ho odmietneme s tým, že nemáme práve čas, môže byť nechcene nebezpečný, pretože v tom druhom to môže vyvolať spomienku častého odmietania z detstva. Práve preto dochádza často aj k rôznym nedorozumeniam. My vlastne celý život chodíme po jednom veľkom “mínovom poli“ s tým, že vôbec netušíme, čo bude tou rozbuškou, ktorá vyvolá nedorozumenie a spor.

Jednoducho povedané, nikto do nikoho nevidí. A tak nevieme, ako veľmi sú naše orgány preplnené určitými emóciami. A potom aj bežný impulz, môže byť tou poslednou kvapkou na vznik neprimeraných emočných reakcií. Niekto sa tak môže pri dobre mienených radách rozplakať, iný nahnevať a rozkričať, môže sa postaviť a odísť, ale môže nás prepadnúť aj strach.

Emócie vyvolávajú úniky. Úniky pred primárnym opustením, odmietnutím a zradou. Pred toxickou emočnou náložou, ktorú si v nejakej forme nesie takmer každý z nás. Preto netreba hneď súdiť…nevieme, aké utrpenie a bolesť na duši človek prežíva. Sú však určité „skratky“, ktoré o človeku prezradia viac. Vďačíme za to rôznym prekryvom, ktoré maskujú  tieto tri nepríjemné aspekty.

Ak je opustenie, odmietnutie a zrada prekrývaná smútkom/Bei a skľúčenosťou/You, tak človek bude smutný, melancholický, bude pociťovať pocit viny za všetko zlo a bude mať extrémny sklon k hanbe. Bude veľký trémista. Tréma sa v človeku vyvíja počas socializácie. Neustále porovnávanie sa s inými môže priniesť do života až pocit poníženia, preto sa tam časom vyvinie hanba, beznádej, sklamanie, zúfalstvo až bolestínstvo.

Ak je opustenie, odmietnutie a zrada prekrytá šokom/Jing, tak človek odvšadiaľ akoby „uteká“. Máme dohodnuté stretnutie/rande, aj naň ideme, ale rovno pred dverami v nás burcuje pocit, že zažijeme odmietnutie alebo zradu v tom, že ten druhý nepríde. Tak sa otočíme a odídeme alebo ešte pred tým sa „zrútime“ a neprídeme vôbec.

Ak je prekrývajúcim obalom radosť/Xi, tak je celý náš život o vyhľadávaní vzrušenia. Ide o snahu utiecť pocitu opustenia, odmietnutia a zrady. Vyhľadávame adrenalín a potešenie. A toto je priama cesta k adikciám.

Adikcie môžu byť telesné: šport, fitnes, spánok a sex. Ak niekto často beháva alebo cvičí, tak je to z bežného hľadiska výborné pre zdravie, ale veľmi často počujeme aj formulku, že je to dobré na prečistenie hlavy. A práve o to ide, vždy sa pýtajme sami seba „a prečo to robím“? Pred čím utekám?

Prílišná spavosť, únavový syndróm sú tu na to, aby sme toho zažili čo najmenej, lebo život je „hrozný“. Spavosť môže byť aj prejav šikany a bezvýchodiskovej situácie, zúfalstva. So sexom sa často spája nymfománia, robenie si „zárezov na pažbu“. Je to spojené s tým, že keď mňa odmietli/zradili, tak sa zo mňa stáva imaginárny agresor a vraciam úder tým, že si nedovolím žiaden vzťah iba sex a fyzické uspokojenie.

Adikcie môžu byť mentálne: štúdium a workoholizmus. Z človeka ponoreného do štúdia sa stáva knihomoľ, polyglot. Otázka znie,  prečo to robí? Aby mal vedomosti…áno, ale pýtame sa ďalej…aby ho obdivovali, že je výnimočný, pretože keď vás obdivujú, tak vás len tak ľahko neodmietnu. Workoholizmus je o povinnosti a zodpovednosti voči zamestnancom, ale keď ich nemáme tak prečo to robíme? Je to snaha ukázať, že som hodný pozornosti, obdivu a lásky.

Adikcie bývajú aj emočné: závislé vzťahy, závislé priateľstvá. Zmluvy a sľuby o tom, že sa nikdy neopustíme… Závislé vzťahy sú často prekryvom. Dvaja zúfalí, opustení, zradení, odmietaní sa konečne stali súzvukom. Ak vzťah vydrží, tak je to veľmi dobre, ale keď nie, tak sa to veľmi často preklápa do žiarlivosti. A to už súzvuk nie je.

Adikcie môžu byť aj duchovné: fanatizmus do životného štýlu (vegetariánstvo a pod.), náboženský fanatizmus. No a nakoniec sú to žiadostivosti, nervozita a agitovanosť.

V našom živote hrajú zásadnú úlohu tri nepríjemné aspekty. A tie je definitívne nutné skryť. Sú nimi opustenie, odmietnutie a zrada. Človek má 7 určujúcich emócií, zostávajú pred nami posledné tri, aby sme uzatvorili veľkú kapitolu o dušenom zdraví človeka.

Ak je prekrývajúcim obalom pocitu opustenia, odmietnutia a zrady strach/Kong, tak vlastne jeden strach prekrývame ďalším. Napríklad sa môžeme začať báť jazdiť v aute. Budeme sa pri tom potiť, bude to nepríjemné možno až do tej miery, že nás to bude nútiť často chodiť na wc. Jednoduchšie je predsa povedať, že sa bojím jazdiť v aute ako to, že sa bojím zrady a odmietnutia. Je to aj spoločensky akceptovanejšie. Do tejto kategórie spadá aj samotárstvo, neistota, nízka sebadôvera…nebudeme predsa nadväzovať vzťahy, keď máme strach zo zrady. Na druhej strane stojí prehnaná sebadôvera, ktorá je vstupnou bránou k narcizmu.

Ak sa opustenie, odmietnutie a zrada maskujeme hnevom/Nu, tak takýto človek má klapky na očiach, má veľmi jasný, vyprofilovaný názor. Je tam určitá rigidita/nepružnosť aj keď život prebieha inak, ako by si dotyčný želal. Človek je zabednený, rozmrzelý, zlostný, podráždený, nepokojný…taký najprotivnejší „dedko“ v parku. Veľa hnevu je aj v žiarlivosti, je to prekryv, ktorým sa bránime znovu zažiť pocit odmietnutia. Robíme všetko preto, aj za cenu pošliapanie nejakej integrity, aby sme tomuto pocitu zabránili. Častokrát aj agresívne.

Prekryvom môže byť aj neustále premýšľanie, zádumčivosť/Si. Človek sa stáva ťažkopádnym, nad všetkým musí uvažovať, neustále si prehráva čo by bolo keby bolo, keby povedal to a nie ono. Premietanie, starosti, výčitky svedomia, podozrievavosť, ľútosť, pochybovanie o sebe, doslova visenie na niekom, rituály, obsedantno kompulzívne poruchy – to všetko sú prekryvy. Sú síce divné, ale pomáhajú nám odpútať sa od strachu z ďalšej zrady.

Už viete načo sú nám emócie? Máme ich preto, aby nás chránili pred nás samými. Aby sme nimi prekryli mylne pochopené veci, ktoré sme v detstve nemali ako inak uchopiť, pretože nám chýbala životná skúsenosť…emócie sú ten zradný závoj, ktorý nám bráni dostať sa k svojej podstate, k nášmu Yuan Shen. Už nie sme deti, máme aj skúsenosti a je tu aj možnosť, ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať von.

Prvá rada, vážme slová, ktoré adresujeme predovšetkým našim deťom. Rada druhá, buďme k sebe úprimný a prestaňme aspoň sami pred sebou hrať. Povedzme si čo nás hnevá, s čím si nevieme rady. Rada tretia, naše pocity a emócie sú energia a tá sa dá ovplyvňovať a usmerňovať. Využite to, tradičná čínska medicína je energetický systém, ktorého prioritou je práca s Qi.

Každý deň pracujem s ľuďmi, ktorí majú rôzne zdravotné problémy a trápenia. Pýtam sa a dostávam rôzne odpovede a s určitosťou viem povedať, že takmer každý vie, kde v živote nastal zlom, od ktorého to už ide z kopca. Nie je to komfortná zóna, ale ak má byť úprimnosť k sebe samému tým rozhodujúcim krokom, ktorý môže zmeniť náš život k lepšiemu, dajme tomu šancu.