O tom, akí v skutočnosti sme, rozhodujú naše emócie. V mužskom svete sa zvykne hovoriť „vyriešme to bez emócií“. Je to však utópia. Bez nich nejde vôbec nič. Sú totiž hnacou silou ľudského organizmu.

To, ktorá emócia získa v človeku prevahu a nakoľko sa dokážeme ovládnuť, záleží v podstatnej miere od „duší“ jednotlivých orgánov. Psychológia uvádza, že človek môže využiť svoju osobnosť a nemusí byť pritom ovplyvnený svojou osobnosťou“…ľudovo povedané skôr, ako nám niečo ublíži, môžeme to využiť vo svoj prospech…aby sa tak stalo, musíme mať základné vedomosti o svojom bytí.

Proces inkarnácie prebieha v okamihu počatia. Na úrovni Yuan Shen (vrodenej nebeskej energie) prichádza k „oddeleniu cez spojenie dvoch základných princípov“. Nebeského-yangového HUN a pozemského-yinového PO aspektu. Spolu tvoria základnú matricu pre rozvoj plodu a neskôr vedomia individuality každého človeka.

HUN prichádza z nebies, preto reprezentuje „božskú iskru“. Nemôžeme ho ďalej rozvíjať, môžeme mu iba „čistiť“ cestičku a prostredie, v ktorom sa nachádza (myslí sa tým naše telo).

HUN sídli v pečeni a je tu na to, aby nás inšpiroval, osvecoval, prinášal krásu, pocit pohody a potešenia do života. Stačí málo, praobyčajné nadávanie a HUN „odletí“. Stále mrzutí, naštvaní ľudia nemajú HUN. Aby sa vrátil naspäť  potrebujeme z tela odstrániť oheň a stagnácie, celkovo „upratať“ v sebe nehostinné prostredie.

Ak vyliečime svoj hnev a zlosť, prídeme k láskavosti, ktorá naspäť do tela pritiahne HUN. Na to, aby sa vrátil, musíme de facto vždy pre seba niečo urobiť. HUN sa snaží obnoviť pôvodné cnosti Zang orgánov (srdce, pľúca, pečeň, slezina, obličky) – dôstojnosť, láskavosť, sedliacky rozum, poriadok a dôveryhodnosť.

HUN sa nedá kultivovať ani utíšiť. Máme ho totižto zapožičaný a kultivovalo ho samo nebo. Počas ľudského života sa však učí a rozvíja. Pre HUN je nesmierne dôležité, aby sme sami seba mali radi a nepotlačili v sebe „dieťa“. Táto éterická duša v nás je intuitívna, neracionálna strana ľudskej povahy. Vstupuje a vystupuje do/z tela nosom a komunikuje s „nebom“.  Funguje nezávisle na našej mysli/ZHI SHEN.

Filozofia tradičnej čínskej medicíny hovorí o tom, že človek funguje v symbióze s prírodou. A tak ako  v prírode máme nad hlavami nebo a pod nohami zem, tak nejako podobne to funguje aj v ľudskom organizme. Niečo je „nebeské“ a niečo „zemské“.

K nebeským dušiam patrí popri YUAN SHEN aj HUN. Je to éterická duša, o ktorej by sa dalo povedať, že je trojjediná. Pozostáva z troch úrovní. A teraz vám opäť predostriem niečo ako sci-fi TČM, čo je racionálnym pohľadom ťažko uchopiteľné…

Domovom duše HUN je pečeň. Tu sa však zdržiava iba v noci počas spánku. Aj to iba vtedy, ak je v nej „dostatok krvi“.  Cez deň vykonáva svoju prácu v hornom, strednom a dolnom tantiene. V hornom sa nachádza Tai Guang. Jeho úlohou je udržiavanie komunikácie s Nebom, je napojený na vyšší zdroj. Zabezpečuje našu symbiózu s našim osudom, aby sme sa mu nebránili, aby sme boli vedení správne a vnímali ho.

V strednom tantiene si svoju prácu robí Shuang Ling. Ten zodpovedá za transpersonálne vzťahy, za zdieľanú energiu, náladu a za udržanie cností jednotlivých orgánov. Táto časť duše je napojená na vibrácie kolektívu, preto sa stáva to, že podliehame „davovej psychóze“. Duša nevie racionálne rozmýšľať, je to o energii, ktorú ďalej zdieľa.

Shuang Ling prechádza cez generáciu predkov (3 línie) a ovplyvňuje talent po rodičoch. Pokiaľ človek nemá deti, tak sa už táto trojjediná duša ďalej nedokáže dostať a všetky 3 sa spoločne po smrti vracajú do Neba. Pokiaľ máme deti, tak do Neba odchádza Tai Guang s You Jing, ktoré sa potom pri počatí dostávajú znovu do iného plodu. A tu sa začína ďalšia veľká téma reinkarnácie… Shuang  Ling je transgeneračný a je nositeľom „talentu“ človeka, ktorý čiastočne zdedil po rodičoch.

V dolnom tantiene sa nachádza najzemitejšia časť duše HUN You Jing. Táto sa stará o prirodzené uzemnenie, o obyčajné telesné veci, aby to bolo pekné…aby sme napríklad nejedli rukami, ale pekne stolovali, pustili si k tomu hudbu, zapálili sviečku a užili si spoločnú večeru.  Aby sex nebol iba o plodení detí, ale aby tam bol nejaký pekný rituál a bolo to príjemné a pekné. Tejto duši záleží na detailoch a kráse, čo častokrát nechápeme…Tieto tri súčasti nazývame spoločne dušou HUN. Spoločne prinášajú do života krásu, pocit pohody a potešenia.

Dušu HUN nemôžeme ani kultivovať ani utíšiť. Máme ju požičanú a vycibrilo ju samo Nebo. V priebehu ľudského života sa len niečo málo podučí.  Zostanem pri talente človeka. Ak nikto pred vami v rodine napríklad pekne nekreslil, a vy máte tento dar, tak vaše deti ho budú môcť rozvinúť ešte viac.

Duše HUN sú hravé, akonáhle vidia v nás hravosť, tak sa obohacujú. Na tomto svete, v našom tele sú v „službe“, slúžia nášmu telu. Nedá sa s nimi nejako veľmi pracovať, musíme sa ich naučiť iba rešpektovať.

HUN je láskavosť a súcit. Je to plánovanie, kreativita, okamžité rýchle riešenie situácie, rozhodnosť, je to vizionár v nás.

HUN v nás je schopný napísať básničku, nakresliť krásny obrázok, zahrať skvelú skladbu…HUN je ten, čo chodí s nápadmi. Častokrát ide o vnuknutie a zrazu sa vám rozjasní a vy vymyslíte niečo úžasné, originálne. Najväčšie objavy sprostredkováva práve táto duša. Je nebeská, má neustále prepojenie na Nebo, do akáše, morfologických polí, kde sú odpovede na všetky otázky…

Duše HUN sú však veľmi plaché. Neznášajú hrubosť, násilie a konflikty a najviac zo všetkého im ubližuje sebaodmietanie. To sú momenty, kedy z tela doslova frnknú ako vyplašené vrabce…Stačí veľmi málo, obyčajné hrubé slovo na našu adresu…koľkí sami seba bez rozmyslu častujeme slovami „ja som ale debil” a pod. Ak to ešte aj precítime a hneváme sa na seba, tak v tej chvíli nič dobré a pekné nevytvoríme. Zoberte si, koľko ľudí si to opakuje každý deň, týždne, mesiace…čo potom od seba chceme?

HUN síce zostane napojený na naše energetické pole, spirituálnu auru, ale nie je v tele, nie je v tantienoch, aby si robil svoju prácu. Sú ľudia, ktorí dokážu tvoriť pod stresom, ale vo všeobecnosti má táto duša najradšej keď v organizme nie je žiaden konflikt.

Žijeme dobu, ktorá v nás vytvára depresívne stavy. Sebaodmietanie, malá sebaúcta a sebadôvera vytvára v našich telách prostredie, v ktorom HUN neprežije. Je veľmi dôležité, aby sme rýchlo nadobudli nový životný plán, víziu…takto si naspäť pritiahneme do tela dušu HUN. Toto platí aj pri ďalších chorobách, ktoré prinášajú trápenie…práve trápenie často túto dušu odstrelí.

HUN prináša aj nápady na samoliečbu, na zlepšenie stavu, na životnú pohodu…iba tam často nie sú a čakajú ako vtáky na drôte, kedy sa budú môcť vrátiť späť. Ak máme v tele iba emocionálny rozbroj, čaká z noci do rána, kým to iné duše v tele urovnajú, zametú pod koberec a my sa z toho stresu vyspíme…síce sa ráno budíme so spomienkou na trápenie, ale toto HUN ešte unesie, ak teda nejde o niečo zásadné a dlhodobé.

Je ešte jeden stav, kedy HUN nemôže robiť svoju prácu…pri stagnácii pečeňovej energie…vtedy je ako keby zatvorený v klietke…Ak sa niekomu zdá, že žije „šedý“ život o ničom, vtedy sa HUN necíti milovaný a obdivovaný a v tele len prežíva…

Takže ako z toho von? Venujme sa mu, venujme sa sami sebe. Buďme chvíľu ako deti, buďme kreatívni, majme vízie a sny, v ktorých budeme hľadať krásu. Stačí málo, HUN nemá nároky na kvalitu, on chce tvoriť…hocičo, ako deti, ktoré v jednom kuse niečo kreslia, majstrujú, tancujú, spievajú…a kto si dovolí malé dieťa kritizovať? Nikto…sú šťastné, plné nápadov a dospelí len „čumia“, kde tie deti na to chodia…majú spokojnú dušu HUN.

Éterická duša HUN je zodpovedná za naše vzťahy s ďalšími ľuďmi či už v rodine alebo spoločnosti. Prináša do našej psychiky pohyb…pohyb duše smerom von z tela v snoch,  pohyb von z každodenného života pri víziách a predstavách, pohyb smerom k druhým v medziľudských vzťahoch, pohyb v zmysle plánov, ideí, životných snov, inšpirácie, tvorivosti.

Jej domovom je pečeň, hlavne yin, ktorého súčasťou je krv. Akonáhle sú yin a krv pečene vyčerpané, HUN stráca svoj príbytok. Toto je príčinou aj našej nespavosti. Okrem už spomenutých vecí v predchádzajúcich článkoch má éterická duša na starosti náš spánok a sny, duševné aktivity, rovnováhu emócií, oči a zrak, odvahu, plánovanie a vzťah s našou mysľou.

Spánok a sny – ak je HUN dobre zakorenený v krvi pečene človek normálne spí a nesníva sa mu veľa snov. Akonáhle je v pečeni málo krvi, HUN v noci „poletuje“, čo spôsobuje nepokojný spánok s množstvom vyčerpávajúcich snov. Aby sa tieto veci zmenili, treba vyživiť krv. Robí sa to pomocou fytoterapie a akupunktúry. Na kvalitu spánku vplýva aj stav krvi srdca. Oba problémy sa prekrývajú.

Duševné aktivity – HUN pomáha mysli v jej duševných aktivitách, naše znalosti závisia na bystrosti éterickej duše, ktorá jej prináša myšlienky, intuíciu, obrazy a tvorivosť. Myseľ by bola bez nej ako počítač bez softwaru.

Rovnováha emócií – je tiež závislá od HUN. Táto duša bráni emóciám aby sa stali nadmerné a stali sa príčinou choroby. Takisto je to úzko spojené s rovnováhou krvi a Qi pečene. Tento orgán je telesný regulátor a harmonizátor. Akonáhle dochádza k prázdnote krvi pečene, objavuje sa strach a úzkosť. Ak je yang pečene v plnosti, objaví sa hnev. Ak je v prázdnote Qi pečene človek je deprimovaný, naopak v prípade plnosti Qi je podráždený, hnevlivý až mierne manický.

Oči a zrak –  cez deň je HUN v očiach a my môžeme vidieť. V noci je v pečeni a my spíme. Na psychickej úrovni nám poskytuje pohľad do vlastného vnútra.

Odvaha – pečeň je orgán rozhodnosti, pretože HUN súvisí s našou odvahou či zbabelosťou. Aj táto funkcia súvisí s krvou pečene. Ak jej je dostatok, sme nebojácni a vieme sa postaviť čelom k životným problémom, nenecháme sa len tak ľahko odradiť. Ak je krvi nedostatok, človek stráca odvahu a rozhodnosť. Sme váhaví a ľahko sa necháme odradiť. Neukotvenie HUN nám signalizuje aj neurčitý pocit strachu pred zaspávaním.

Plánovanie – HUN je zodpovedný za našu životnú cestu, naplánovanie si života a našom smerovaní. Bezcieľne „pobehovanie“ sem a tam je chybou vchádzania a vychádzanie tejto duše a súvisí to s nedostatočnosťou krvi a Qi pečene.